Idem si dnes po meste a vidím citylight (ako správny "Moechtegernpolitik" sledujem politické reklamy) s nadpisom "S odvahou a nasadením " a vedľa neho odhodlane sa tváriaceho Petra Šťastného. Áno, Peter Šťastný sa jasne postavil proti Širokému, na čo určite odvaha nutná bola, navyše musel strpieť Golonku a ešte aj vystúpil zo siene slávy a vstúpil do SDKÚ. Ale predsa len, aký to má súvis s voľbami do európskeho parlamentu?
Nuž, žiaden. Peter Šťastný za posledných päť rokov neurobil v Európskom parlamente takmer nič. Možno si povedal, že za 50 miliónov snáď nikto od neho nečaká, že ešte aj robiť bude. Alebo si povedal, že aj tak nikto na Slovensku nerieši čo sa deje v Bruseli. To všetko môže byť a ani ja by som nepísal tento článok, keby nebolo spomínaného citylightu so spomínaným nadpisom.
Takže s nasadením. Kto si pozrie stránku www.europarl.europa.eua klikne na meno Peter Šťastný, zistí, že pán európsky poslanec má za 5 rokov svojho poslancovania na svojom konte rovných 10 vystúpení. To je každý rok jedno na jar a jedno na jeseň. K tomu mal 4 otázky, 2 návrhy, 0 správ a 5 stanovísk. Za päť rokov, podotýkam. Tvrdiť o poslancovi, ktorý za rok dvakrát niečo povie v parlamente a k tomu má skoro jednu celú otázku a jedno stanovisko, že "S nasadením...", je veru silná káva. To je tak na úrovni Ficových silných sociálnych programov s výsledkom, že prídavky na deti stúpnu o 10 korún. Nech sa na mňa naši kolegovia z SDKÚ a dúfajme, že budúci koaliční partneri nehnevajú, ale mohli by rešpektovať nepísanú dohodu, že blbečkov zo svojich z voličov robí Fico.
V prípade, že náš kandidát (Ján Oravec, kandidát strany Sloboda a Solidarita) bude zvolený za europoslanca a jeho bilancia po piatich rokoch bude 21 kusov voľačoho, tak budem radšej loziť po kanáloch ako písať na citylighty "S nasadením..." (A to viem lepšie než veľa iných, že internet je večný a neúprosný). Druhý kandidát (teda podľa poradia prvý kandidát) Eduard Kukan nemusí nikomu vysvetľovať, kedy akú aktivitu vyvíjal, lebo v Europarlamente ako poslanec ešte nebol. Na druhej strane, človek, ktorý oslávi tento rok sedemdesiatku, nepatrí do parlamentu presne tak isto ako nepatrí 68-ročný Gašparovič do prezidentského paláca. Obidvaja páni mali byť dávno na dôchodku a užívať si vnúčat. Nič proti pánovi Kukanovi, veď v čase keď po Mečiarovi bolo na tom Slovensko naozaj biedne, sa práve on zaslúžil o to, že sme sa dostali do Európskej Únie a do NATO a vôbec, že civilizovaný svet sa s nami opäť bavil. Ale aj to je už dekádu dozadu a keď nepochopil jeho šéf, kedy sa patrí odísť, mohol to pochopiť aspoň on. Vek na to má.
Diskusiu k článku nájdete tu.