Vážený pán Beblavý

Vážený pán Beblavý,
cítim sa byť poctený, že ste venovali Váš blog môjmu článku v HN


Určite ste mali dôvod na jeho napísanie, len dumám sebe, či ste dostatočne zohľadnili príslovie: "Kto sedí v skleníku, by nemal hádzať kameňmi". K tomu ale neskôr, najprv pár slov k vašej kritike. Vaše "Keď-vyrastieme-budú-z-nás-skutočné-argumenty" sú tieto:

1. Píšete: "Podľa Sulíka sú to tí, čo boli "v minulosti najneschopnejší" a firmy v problémoch aspoň "vykopnú všetkých alkoholikov a flákačov, ktorých si nemohli dovoliť vykopnúť, keď nestíhali vyrábať".

Keď napíšem, že firmy aspoň vykopnú všetkých alkoholikov a flákačov, tak to neznamená, že všetci prepustení sú alkoholici a flákači, ale to znamená, že všetci alkoholici a flákači boli vykopnutí. Samozrejme, keď nejaký závod prepustí 50% zamestnancov, tak to v žiadnom prípade neznamená, že všetci prepustení zamestnanci boli alkoholici a flákači, ale garantujem vám, že všetci alkoholici a flákači sú medzi prepustenými. Predpokladám, že tu cítite jemný rozdiel a protestujem proti takémuto prekrúcaniu mojich slov.

Ale prejdime k podstate problému. Skúste si predstaviť firmu, ktorá plánuje prepustiť 10% ľudí. Chcete tvrdiť, že firma nijak nerozlišuje koho prepustí, alebo chcete tvrdiť, že všetci zamestnanci sú rovnako kvalitní? Lebo ja tvrdím, že firma, každá jedna, prepustí ako prvých všetkých alkoholikov a flákačov a až potom (keby to náhodou nemalo stačiť) bude prepúšťať zamestnancov, s ktorými je spokojná. Neviem, či vy ste už niekedy v nejakej firme robili (to nemám teraz na mysli rôznych poradcov, asistentov, konzultantov v rôznych inštitúciách alebo intrigovanie v Ineku, ale v riadnej firme na pozícii, kde keď niečo pohnojíte, tak vás vykopnú), lebo ja som robil a verte mi, vždy som začal alkoholikmi a flákačmi. A naposledy som robil takmer rok personálneho riaditeľa u jedného dodávateľa pre VW a.s. a tam to bolo rovnako, len s tým rozdielom, že na jeseň 2007 sme nestíhali vyrábať a keď sme niekoho načapali ožratého, tak sme ho slušne poslali domov sa vyspať v nádeji, že sa na druhý deň vráti. A samozrejme, teraz, keď sa situácia otočila, pošli ako prví práve títo.

Ešte niečo k termínu "v minulosti najneschopnejší". Je to v súvislosti s dotáciami. Tvrdím, že zachraňovať firmy dotáciami znamená, že najviac dotácii dostanú tie firmy, ktoré sú najviac v núdzi. To ale znamená, že v minulosti museli horšie hospodáriť ako firmy, ktoré dnes v núdzi nie sú. Zoberme si Toyotu a General Motors. Obidve firmy robia to isté, sú porovnateľne veľké a obidve boli minulý rok v strate. Lenže zatiaľ čo Toyota má rezervy vo výške 30 mld. USD a jeden, dva roky v strate u nej spôsobí akurát to, že zoptimalizuje svoje procesy a bude konkurencieschopnejšia, GM je na pokraji krachu, lebo GM je pravidelne na pokraji krachu, a jej šéf musí ísť žobroniť o dotácie do Washingtonu (spolu s šéfmi Fordu a Chrysleru a každý na vlastnom firemnom lietadle). A čo z toho vyplýva? Dotácie dostanú tí najneschopnejší.

2. Píšete: "Jeho politická predstavivosť končí pri znížení daní firmám. Všetko ostatné je škodlivé. Dá sa viesť zaujímavá diskusia o tom, aká je najlepšia makroekonomická politika pre člena eurozóny s malou, otvorenou a na globalizácii veľmi závislou ekonomikou. O podobných témach diskutujú špičky ekonomickej profesie po celom svete. Nikde som však ešte nezaznamenal takúto mieru zjednodušovania."

Vidíte, a práve v tom je problém. Veci sú veľakrát zbytočne komplikované. Zoberme si takú rovnú daň. Okolo 40 štátov na svete má rovnú daň, ale len Slovensko má v priamom zdanení iba jednu sadzbu. Práve výrazné zjednodušenie daňového systému ho urobilo pochopiteľným a akceptovateľným, s výsledkom, že medzi rokmi 2003 a 2005 stúpol základ dane právnických osôb o vyše 90%.

Teraz konkrétne k zníženiu sadzby dane. Bez ohľadu nato, kde končí moja politická predstavivosť, uveďte mi aspoň jeden argument proti zníženiu dane z príjmov na 16%, ktoré by bolo financované zrušením výnimiek (v žiadnom prípade teda nevravím, že to má ísť na úkor zvýšenia deficitu, ale vravím, že to má ísť na úkor komplikovanosti a nespravodlivosti systému). Lebo ja vám viem povedať veľa argumentov za. Napríklad tu alebo tu.

Naopak, ja som zase nikde nezaznamenal takú mieru sociálneho inžinierstva, akú ste predviedli Vy ako štátny tajomník na ministerstve práce. Napríklad zákon o zamestnanosti 5/2004. Jednou ranou bolo Slovensko bohatšie o 14 sociálnych dávok s príspevkom na sťahovanie za prácou na čele, ktorý za 16 mesiacov jeho existencie využilo 51, slovom päťdesiatjeden, ľudí. Oproti Vám je Tomanová tvrdý pravicový politik.

To nehovorím o tom, že práve vy ste vašim sociálnym inžinierstvom vniesli do systému marginálne zdanenie vo výške 84% a to tým, že ste zaviedli 75 percentné klesanie dávky v hmotnej núdzi pri rastúcom príjme. Máme teda komplikovaný systém, ktorý navyše vyslovene demotivuje pracovať a náš sociálny systém má aj vďaka Vám 193 parametrov a vzorec na výpočet čistého príjmu po zohľadnení sociálnych dávok vyzerá takto:

=$B14+$C14+F$11+IF($E$7-$J$7*($C14+F$11+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6)))>50;$E$7-$J$7*($C14+F$11+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6)));0)+IF(IF(MAX($D14/0,866;F$12/0,866)

>3450;$O$4*$O$3;0)+$B14+$C14+F$11+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6))+IF($E$7-$J$7*($C14+F$11+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6)))>50;$E$7-$J$7*($C14+F$11+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6)));0)<$J$3;$J$4;0)+IF(($J$5-$D14)*($J$5-F$12)>0;0;MIN(ABS($J$5-F$12)*$J$6;ABS($J$5-$D14)*$J$6))+IF(MAX($D14/0,866;

F$12/0,866)>3450;$O$4*$O$3;0)-$J$6*MIN(MAX(0;(($D14-minima!$O$48)*minima!$N$50));(MAX(0;($J$5-F$12))))-$J$6*MIN(MAX(0;((F$12-minima!$O$48)*minima!$N$50));(MAX(0;($J$5-$D14))))

Takže pokiaľ si mám vybrať medzi jednoduchým a účinným riešením alebo tak komplikovaným, že ho v republike pochopí 5 ľudí, beriem to prvé.

Ale celkom určite vám držím palce v zaujímavých diskusiách so svetovou ekonomickou špičkou na tému aká je najlepšia makroekonomická politika. Diskutujte. Diskutujte rozsiahlo a plodne. Len preboha už sa to nikdy nesnažte premeniť na skutky.

A teraz pár slov k úvodnému porekadlu "Kto sedí v skleníku, by nemal hádzať kameňmi". Píšete, že "Problém Sulíkových receptov však nie je len vo formuláciách, ktoré necitlivosťou vyrážajú dych." Viete, nech sú moje vyjadrenia akokoľvek necitlivé, stále sú to len vyjadrenia, ktoré slúžia k uchopeniu problému. Lenže neboli ste to náhodou vy, kto sa ako štátny tajomník výraznou mierou podieľal na znížení základnej sociálnej dávky na polovicu, ktoré skončilo rabovaním obchodov? Zo dňa na deň k 1.1.2004? To je čo? Názorná ukážka citlivosti a empatie?
Môj list si dovolím uzavrieť jednou starou čínskou múdrosťou: "Vždy lepšie, keď tvoje vyjadrenie vyrazí dych, ako keď sa kvôli tvojmu skutku rabujú obchody".