Čo mi prekáža na Sulíkovej strane

Neprekvapilo ma, že Richard Sulík založil stranu. Neprekvapilo ma to, pretože som vedel, že sa to chystá. Moje obočie predsa len mierne zmenilo nadmorskú výšku nad spôsobom, akým ju prezentuje a obsahom, ktorý je zatiaľ veľmi obmedzený a nejasný.

Napísať v článku na blogu, že potrat postihnutého dieťaťa je v pohode, lebo prečo sa majú rodičia doživotne starať o také dieťa ak nechcú, bola dosť silná káva s jemným zápachom eugeniky. Ale OK, liberáli mávajú podobné názory, máme slobodu názorov, slova a tak ďalej... 

Sú tu ale dve veci, pre ktoré by som Sulíka a jeho stranu nevolil, ani keby mali konzervatívnejší program, ako KDH, KDS a OKS dokopy.

Povedať, že komunistov nechceme je strašne fajn. Súčasne ale povedať, že tých, ktorí tam boli „len“ kvôli kariére, do strany zoberiem, je asi tak principiálne, ako je skutočná Ficova ochrana sociálne slabých vrstiev na Slovensku. Tak buď poviem, že žiadni komunisti, alebo si stanovím nejakú hranicu z hľadiska funkcie v KSČ a KSS tak, aby sa vylúčenie členstva v SaS netýkalo radových členov, ktorí zväčša naozaj nikomu neublížili. Takéto gumové pravidlo ale vyzerá tak, že pán Sulík si svojich komunistov vyberie sám. Koho bude v strane chcieť, u toho ani vyššia funkcia v KSČ či KSS zrejme nebude problém, koho nebude chcieť, u toho aj obyčajné členstvo zrejme problém bude. Kádrovačka ako vyšitá.

Netvrdím, že to tak naozaj je, len hovorím, ako to navonok vyzerá. Druhou, možno ešte zásadnejšou vecou je na prvý pohľad sympatické vyhlásenie, že so SMER-om nikdy. Fajn, ale s SNS a HZDS áno? Podľa vyjadrenia v rozhovore s Karolom Sudorom nie je záujem vymedziť sa až tak jednoznačne. Lenže to znamená to isté, ako sa nevymedziť vôbec.

O čo sú HZDS alebo SNS lepšie ako SMER? Pre skutočného liberála a demokrata absolútne v ničom. Takže prečo je pre Sulíka problém povedať že nielen s národno-socialistickým SMEROM, ale nikdy ani s Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS? Žeby snaha ponechať si zadné vrátka na nejakú širokú koalíciu bez SMER-u?

Richard Sulík naozaj pomohol tejto krajine, keď presvedčil Ivana Mikloša o rovnej dani. Nevymyslel ju, ale pomohol ju presadiť. To mu treba uznať. Nejednoznačnosť, s akou zakladá SaS a gumovosť niektorých vyhlásení a pravidiel ale nevzbudzuje bohvieakú dôveru. Principiálnosť každopádne dostáva riadne na frak.

Čakám na program, ktorý vraj chystajú vybraní experti, ktorí prejavili záujem sa na ňom podieľať. Som zvedavý na oblasti ako školstvo, zdravotníctvo, či súdnictvo, teda oblasti, ktoré sú podľa mňa na Slovensku problémom najpálčivejším. Napriek tomu ma od nadšenia pre stranu Richarda Sulíka odrádza vyššie uvedené, a obávam sa, že ani sebalepší program reformy školstva, či justície tento pocit nezmenia. Bohužiaľ, ak nefungujú základné princípy, kudrlinky na okraji to nevytrhnú.